TORRO tank PRO 1/16 RC Tiger I neskorá verzia púštna kamufláž - infra IR - dym z hlavne

Panzerkampfwagen VI Tiger (tiež PzKpfw VI, Tiger I ausf.H či SdKfz 181) bol nemecký ťažký tank vyvinutý za druhej svetovej vojny, ktorý bol od roku 1942 nasadzovaný v Afrike a Európe, zvyčajne v nezávislých ťažkých tankových zástavách. Jeho konečné označenie Panzerkampfwagen VI Tiger Ausf. E sa často skracovalo na Tiger. Tiger Aj poskytol nemeckej armáde prvé obrnené bojové vozidlo s kanónom 8,8 cm KwK 36 (odvodený z kanónu 8,8 cm Flak 36). Vyrábaný bol od augusta 1942 do augusta 1944 a celkovo vzniklo asi 1 347 strojov. Po auguste 1944 bola výroba Tigre Aj postupne ukončená v prospech tanku Tiger II.

Kým bol Tiger Aj vo svojej dobe označovaný za vynikajúcu konštrukciu, bol prekombinované s použitím drahých materiálov a výrobných metód náročných na prácu. Bol tiež náchylný k určitým typom porúch aj porúch podvozku a jeho dojazd bol obmedzený vysokou spotrebou paliva. Údržba bola nákladná, ale všeobecne mechanicky spoľahlivá. Bol náročný na prepravu a za daždivého počasia mu hrozila imobilita, zatiaľ čo v zime hrozilo, že mu ľad a sneh stuhnú medzi prekladanými kolesami typu Schachtellaufwerk, čím sa zasekla. Toto bol problém na východnej fronte v bahnitom období Rasputica alebo za extrémneho chladu.

Prezývku "Tiger" tank dostal od Ferdinanda Porsche a rímska číslica bola pridaná po tom, čo do výroby vstúpil Tiger II. Pôvodné označenie bolo Panzerkampfwagen VI Ausführung H (doslova "obrnený bojový voz / vozidlo VI verzia H", skrátene PzKpfw VI Ausf. H), kde "H" označovalo HENSCHEL za projektanta a výrobcu. V inventári výzbroje bol klasifikovaný ako Sd.Kfz. 182. Neskôr v marci 1943 bol znovu označený ako PzKpfw VI Ausf. E a v inventári vedený ako Sd.Kfz. 181.

V múzeách a súkromných zbierkach po celom svete v súčasnosti prežíva iba sedem tankov Tiger I. Tiger 131 v britskom tankovom múzeu, ktorý bol získaný počas bojov v severnej Afrike, je v súčasnosti jediným prevádzkyschopným.

Po prehratej 1. svetovej vojne bolo Nemecko viazané Versaillskou zmluvou, podľa ktorej nesmelo vyrábať a vlastniť zbrane mnohých typov, medzi ktoré patrili pochopiteľne aj tanky. Napriek tomu sa mu podarilo tajne vykonať testy s tankami, ktorých pracovné názvy boli leichttraktor, Grosstraktor či Neubaufahrzeug.

Po nástupe Hitlera k moci Nemecko zmluvu vypovedalo [zdroj?] A postupne začal vývoj a výroba nových strojov. V roku 1937 získala firma Henschel zákazku na zhotovenie prototypu ťažkého tanku DW1, Henschel však začal práce na vývoji oveľa väčšieho vozidlá - 65tunového VK 6501. Svoje ponuky predložili i firmy Daimler-Benz, MAN a Porsche, takže sa objavili prototypy tankov VK 3001, VK 3601 a VK 4501. Dňa 20. novembra 1941 mali nemeckí inžinieri možnosť skúmať ukoristený tank T-34 v neporušenom stave, čo u nich a na vojenských predstaviteľov vyvolalo zdesenie. Bol prerušený projekt VK 3001/3601 a všetky dostupné prostriedky boli sústredené na vývoj ťažšieho tanku, ktorý by prekonal sovietsky T-34.

V deň Hitlerových narodenín 20. apríla 1942 predstavili firmy Henschel aj Porsche hotové prototypy strojov VK 4501, ktoré dostali názov PzKpfw VI. Tiger. Bolo rozhodnuté, že tieto tanky bude vyrábať favorizovaná firma Henschel. Rozpracovaných 90 kusov Porscheho Tigerovi (v drvivej väčšine bez veže, ktorú jednotne vyrábal Krupp) sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand / Elefant.

Tank Tiger bol vôbec prvý bojové vozidlo svojho druhu od prvej svetovej vojny, ktorého konštrukcia vychádzala z reálnych bojových skúseností, sa zachovávajú stranou trochu zavádzajúce lekciu španielskej občianskej vojny. Jeho celková hmotnosť dosahovala takmer dvojnásobku hmotnosti raných T-34 / 76A. Jeho konštrukcia nemala zabezpečiť iba prevahu nad týmto sovietskym strojom, ale išla o krok ďalej. Tank svojou úrovňou ochrany posádky a palebnou silou podstatne prekonával všetky dosiaľ skonštruovaná vozidla. Na druhú stranu enormný veľkosť tanku, výrobné náročnosť, veľká hmotnosť a z toho plynúce vyššie obstarávacích nákladov spôsobili, že tank nemohol byť na bojisku nikdy viac než príležitostným hráčom.

Mohutné pancierovanie a ničivá palebná sila sú dve vlastnosti, ktoré sa tanku Tiger úplne oprávnene pripisujú. Napriek tomu sa jedná len o dva z celého radu faktorov, ktoré determinujú efektívnosť tanku v boji. Na sile panciera si dali nemeckí inžinieri celkom dosť záležať, avšak konštrukcia bola pomerne zlá, pretože tu neboli takmer žiadne šikmé plochy. Všetky exponované vertikálne a takmer vertikálne plochy - spodná a horná časť čelného panciera korby, bočné strany veže a zadnej časti korby, ktorá mala rovnaký sklon ako horný čelný pancier (81 °) - mali max. Hrúbku 100 mm. Najexponovanejšie oblasť, čelná strana veže, bola 120mm silná a väčšinu jej plochy tu ešte zosilňoval pancierový kryt základne hlavne kanónu. Avšak keby napr. Čelný pancier mal sklon 35 stupňov, poskytoval by oceľový plát hrúbky 60 mm posádke rovnakú ochranu, ako 100 mm hrubý kolmý pancier Tigrovi. Tank tak mohol získať úsporu hmotnosti v prospech svojej pohyblivosti. Slabinou bol tiež spočiatku pomerne slabý 25 mm pancier na strope veže a korby. Tigery sa stávali vyhľadávaným cieľom britských lietadiel Hawker Typhoon, amerických P-51 Mustang či sovietskych bojových Iľjušin Il-2, na čo Nemci reagovali v polovici roka 1944 zosilnením hrúbky stropu veže na 45 mm.

Pôvodný hlavný výzbroj mal tvoriť kanón 75 mm L / 70 KwK42 [5], avšak Hitler presadil montáž 8,8cm L / 56 KwK36 kanónu, ktorého strely mali paradoxne nižší priebojnosť panciera, než u menšieho kanónu. Pre porovnanie: protipancierové strela Pzgr.39 ráže 75 mm mohla prestreliť 110 mm hrubý pancier (Pzgr.40 s volfrámovým jadrom bola schopná prebiť až 150mm pancier) so sklonom 30 ° na vzdialenosť 1000 m. Použitá zbraň však aj napriek väčšej kalibri 8,8 cm prebíjali za rovnakých podmienok 100mm i 138mm pancier. Ovšem prienik tejto strely do nepriateľského stroja znamenal takmer vždy istú smrť posádky a zničenie stroja, a aj keď neprobil, často sa stávalo, že jednoducho urval nepriateľskému tanku vežu zo závesu. Rozdiel vo výkonoch bol daný rýchlosťou striel. U dlhšieho 75 mm kanónu bola úsťová rýchlosť strely 925 m / s, resp. 1120 m / s pre vyššie uvedené druhy striel, oproti 773 m / s a 930 m / s v prípade 8,8 cm KwK36. Tradične dobrá bola optika, v ktorej bolo nacistické Nemecko na svetovej špičke.

K otáčanie veže slúžil hydraulický a - pri poruche - ručné mechanizmus, ktorý bol však zložitý a značne pomalý, hydraulické ovládanie bolo nepresné. V správe, ktorú po skončení vojny vypracovali [5] britskí dôstojníci, sa oi. Píše, že "pracovisko strelca má značné nedostatky, je veľmi stiesnené, prvky na ovládanie kanóna majú nevhodný tvar a sú zle umiestnené. Prostriedky na mierenie nie sú primerané, len nabíjač má k svojej práci zodpovedajúcu podmienky. "Správa kritizuje tiež pracoviská radistov-strelca, veliteľa vozidla a vodiča. Radista-strelec ovládal guľomet MG 34 kalibru 7,92 mm pomocou pištoľové rukoväte a čalúnené opory hlavy na nosnej konštrukcii. Podľa spomínanej britskej správy "táto opierka neustále doliehala na hlavu strelca a spôsobovala mu neúnosné nepohodlie."

Tank bol poháňaný motorom firmy Maybach HL210 s výkonom 642 koní, neskôr Maybach HL 230 s výkonom o 52 koní vyšším. Motory tohto fakticky monopolného nemeckého výrobcu boli samy o sebe vynikajúce, avšak ťažko mohli fungovať v tanku, ktorého skutočná hmotnosť prekročila o 25% hodnotu stanovenú technickými podmienkami. Motor musel pracovať v bojových podmienkach často na plný výkon, čo viedlo k jeho prehrievaniu. Akonáhle prekročila prevádzková teplota 95 ° C, dochádzalo k prenikaniu chladiacej kvapaliny do mazacieho okruhu. Najvyššia rýchlosť tanku pri maximálne povolených otáčkach motora bola 38 km / h, čo však bolo o 3 km / h menej, než u tanku M4 Sherman a dokonca o 18 km / h menej, než u T-34/85. Motor mal každopádne ohromnú spotrebu paliva, hoci jej presné vyčíslenie je predmetom kontroverzií. Ak napr. T-34 spotrebovala pri jazde v teréne 1,84-2,5 litrov nafty na 1 km, potom jeho spotreba predstavovala 7,8-10 litrov benzínu na 1 km.

Zajatí nemeckí vojaci ohromovali spojenecké vojakov tvrdením, že plná nádrž (567 l) málokedy vystačila na viac ako 2,5 hodiny činnosti v terénnych podmienkach. Analogická situácia, ako s motorom, bola aj s inak vynikajúcou hydraulicky ovládanou prevodovkou. Tá síce bola ľahko ovládateľná a získala si u vodičov tankov veľkú obľubu. Na voliči bolo dokonca možné nastaviť osem rýchlostí pre jazdu dopredu a štyri rýchlosti pre jazdu vzad. Zložité prevodovke a konanie bolo však potrebné venovať svedomitú starostlivosť, čo v bojových podmienkach bolo ťažké. Z výsluchov zajatých nemeckých vojakov je zrejmé, že zlyhanie prevodovky a konanie bolo najčastejšou príčinou vyradenia tanku z ďalšej činnosti.

Tank mal aj celkom dobrý podvozok s presadenými kolesami a 725 mm pásy. Tento systém však narazil na nepredvídaný problém - v drsných klimatických podmienkach zamŕzali u dočasne odstavených tankov blato a topiacom sneh medzi kolesami, čo bránilo ich ďalšiemu pohybu. Nánosy hliny a kamenia medzi pojazdovými kolesami spôsobovali zídete pásu z ozubeného kolesa alebo jeho pevné vzpriečenie. Podobný problém dochádzalo tiež pri cúvaní alebo otáčaní v bažinatom teréne. Nepojazdné tanky sa stávali ľahkou korisťou protivníka. Aj samotný pohyb v podmienkach východnej fronty bol pre Tigery, ktorých merné zaťaženie bolo 1,04 kg / cm2, dosť podstatnú slabinou, ktoré sa osádky sovietskych tankov naučili využívať. Ďalšou komplikáciou bola výmena úzkych pásov pre transport na železnici za širokej bojovej. < / P>

Prvýkrát boli tanky Tiger nasadené do bojov v septembri 1942 na východnom fronte v Leningradskej oblasti v počte 3 kusov, avšak bez valného efektu (všetky tri zapadli a podarilo sa zachrániť len jeden, zvyšné dva boli zničené pred Sovietmi). [5] Niektoré stroje zapadli v rozbahnenom teréne, iné postihli mechanické závady. Jediným kladom bola skutočnosť, že žiadna z protitankových zbraní neprestrelil pancier tanku, aj keď došlo k niekoľkým poškodením kanónu sovietskymi protitankovými strelami.

V závere roka 1942 boli odoslané prvé Tigery do Tuniska, aby čelili náporu spojencov. Začiatkom roku 1943 sa zapojili do bojov s pomerne dobrými výsledkami, avšak závady prevodovky, riadenie i problémy s pojazdovými kolesami ich vyradilo z činnosti viac, než bojové strety s nepriateľom.

V tom čase sa v Severnej Afrike objavili prvé americké tanky M4 Sherman, ktoré síce na Tigery nestačili, ale ktoré mali postupne zvyšujúce sa početnú prevahu. Západní spojenci sa rovnako ako Sovieti rozhodli ísť cestou výroby stredných tankov vyrábaných vo veľkom množstve. Dňa 16. januára 1943 sa sovietskym vojakom podarilo ukoristiť jeden nepoškodený tank Tiger, ktorý bol dokonca vozidlom veliteľa roty. Inak tanky mali vo svojej výzbroji aj likvidačné granát, čo bola nálož k zničeniu hlavne - nemecky die Rohrzerstöhrladung. Ak sa stal tank nepojazdné a hrozilo, že padne do rúk nepriateľa, nabíjač vsunul nálož do hlavne a aktivoval ju. [Zdroj?] Posádka musela tank rýchlo opustiť, vzápätí explózia urazila hlaveň dela. V máji toho istého roku mala Červená armáda všetky dôležité informácie o slabých a silných stránkach tohto obrnencov a mohla tak začať s realizáciou príslušných protiopatrenia. V tejto dobe začalo dochádzať na východný front stále viac Tigrov a začali sa dostavovať prvé výsledky.

Veľmi úspešne si posádky viedli v bojoch u Charkova na jar 1943. Medzi nemeckými vojakmi sa objavila sorta tankistov (tankových es), ktorí svojimi strojmi ničili desiatky nepriateľských tankov a bojových vozidiel. Treba však uviesť, že takých špičkových osádok bolo pomerne malé množstvo. S narastajúcou bojovou činnosťou Tigrov začalo dochádzať k ich stratám, ktoré boli spôsobené mínami, zásahy, terénnymi prekážkami a mechanickými poruchami. Začiatkom júla 1943 sa rozhorela bitka pri Kursku, pri ktorej síce Nemci zničili viac sovietskych tankov, než stratili, avšak straty už na rozdiel od protivníkov nemohli plne nahradiť. V tejto bitke sa ukázalo, že tank Tiger má kvôli svojej ťažkopádnosti a značnej spotrebe paliva nízku schopnosť vedenia útočného boja spojeného s častou zmenou palebného postavenia. Preto bol zatlačený do boja obranného, k čomu sa paradoxne výborne hodil.

V júli bola na Sicílii premiestnená rota ťažkých tankov, avšak výsledkom ich pôsobenia boli vážne a úplne zbytočné straty Tigrov. Niektoré sa zaboril v teréne, iné zostali stáť kvôli mechanickej poruche. Pri evakuácii zo Sicílie zostal Nemcom iba jeden tento tank z pôvodných sedemnástich. Z ďalších bojov v Taliansku stojí za zmienku bitka pri Monte Cassina, kde Nemci počas 48 hodín stratili pätnásť zo svojich šestnástich Tigrov. V priebehu roka 1943 doznal Tiger niekoľkých málo zmien v sile panciera, lepšie optike a pojazdových kolesách. Na panciera sa začala nanášať pasta "Zimmerit", ktorá mala brániť v prichytenia magnetických min.

Keď vykonali Spojenci roku 1944 invázii v Normandii, mali tam Nemci celkom štyri tanky Tiger. Bolo tam tiež päť Königstiger, avšak tie boli tak nespoľahlivé, že boli odoslané radšej do Nemecka, aby nepadli do rúk nepriateľa. Koncom septembra 1944 takmer definitívne ustal upadajúci prísun nových ťažkých tankov z továrne v Kasseli. Po prvom októbri továreň opustilo iba 44 Tigrov. Pri protiútoku v Ardenách v decembri 1944 mali Nemci na západnom fronte len 35 týchto tankov. Na jar 1945 sa zostávajúce ťažké tanky zo západného frontu presunuli na front východnej. Podstatná časť nemeckých ťažkých tankov bojovala už od roku 1943 proti Sovietom, kde utrpeli veľké straty, ktoré nešlo nahradiť. Ak v polovici roka 1944 predstavoval počet použiteľných Tigrov čísla 670, potom na konci roka to bolo 316 a vo februári 1945 pouhých 216 strojov. Kapitulácie nemeckej armády v máji 1945 znamenala aj koniec tanku Tiger, ktorý sa stal skutočným symbolom nemeckej vojenskej sily a ktoré z mnohých hľadísk predznamenal vývoj moderných tankov.

Ťažký tank Tiger mal v niektorých ohľadoch závažné nedostatky. Bol to ťažkopádny obor, jeho motor a prevodovka neboli dimenzované pre pohon tak ťažkého vozidla. Trpel veľmi často mechanickými poruchami, mal značnú spotrebu paliva a obmedzený dojazd. Podvozok s presadenými kolesami bol zložitý, jeho riadna údržba v bojových podmienkach takmer nemožná. Rýchlosť motorického otáčania veže bola príliš malá, nehovoriac o ručnom otáčania. Streľba na pohyblivé ciele bola obtiažna, kanón postrádal stabilizátor, takže tank nemohol viesť presnú streľbu za jazdy. Proti tomuto zoznamu vád stoja silné pancierovanie a výkonný kanón, čo boli dva dôležité faktory, ktoré z tanku Tiger urobili obávanú zbraň na bojiskách druhej svetovej vojny.

Tankov Tiger bolo vyrobené pomerne malé množstvo, takisto jeho obmien nebolo veľa. Okrem základnej varianty SdKfz 181 boli najobvyklejšími stroji veliteľské tanky SdKfz 267 a SdKfz 268, ktoré boli zbavené spriahnutého guľometu, miesto ktorého bola montovaná výkonnejšie rádiostanice s väčšou anténou. Kvôli demaskujícímu účinku tejto antény sa ale veliteľské vozidlá stávali vyhľadávaným cieľom kanónov v ich blízkosti. Niekoľko málo Tigrov bolo prestavané na ženijné tanky Bergepanzer (Sd.Kfz. 185). Ďalšie modifikáciou tanku bolo útočné delo kalibru 38 cm Sturmtiger.

Podvozky, ktoré vyrobila v roku 1942 firma Porsche, sa stali základom pre stíhač tankov Ferdinand (SdKfz 184). Ferdinand bol ťažký stíhač tankov, postavený na Porscheho podvozku, ktorý bol pre tank Tiger zamietnutý, ale bola škoda 90 už vyrobených kusov rozobrať, preto na neho bol umiestnený výkonnejší kanón ráže 8,8 cm s dĺžkou hlavne 71 kalibrov. Posádka bola chránená veľmi silným pancierom (200 mm na čele, zvyšné steny 80 mm). Verzia Elefant bola vylepšená o guľomet MG 34 umiestnený v pravej časti prednej steny a o širšie pásy.

Verný detailom v mierke 1:16

S hmotnosťou okolo siedmich kilogramov je Tiger Aj neskoré verzia ideálny pre náročného zákazníka. V profesionálnej edícii sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou farby airbrush, technológií dosiek plošných spojov 2,4 GHz a novým reproduktorom. Tento model má vynikajúce jazdné vlastnosti, širokú škálu funkcií a realistický zvuk. Vysoko kvalitné pásy, hnacie a vodiace kolesá s valčekmi, rovnako ako spodná časť trupu a bojové veža sú vyrobené z kovu. Mnoho malých dielov a rôznych samolepiek dokonale završuje repliku verného merítka.

Ovládanie a funkcie

Výkonný model tanku má RC ovládanie 2,4 GHz. Vozidlo je vybavené IR bojovom systémom, takže sú možné bitky s vozidlami z rovnakej série. Motory s optimalizovaným krútiacim momentom dodávajú modelu Tiger Aj neskoré verzie presnú a plynulú jazdu. Kovové prevody s robustnými prevodmi a vylepšeným prevodom zaisťujú väčší výkon. Vďaka proporcionálneho ovládania sa môžete s tankom priblížiť veľmi pomaly a plynulo zvyšovať rýchlosť. Tiger Aj neskoré verzia sa pohybuje dopredu a dozadu, tiež s otočením doľava a doprava. Možno ho tiež na mieste otočiť doľava alebo doprava. Môžete zdvihnúť a spustiť delo a otočiť vežu o 360 stupňov. Realistický zážitok završujú rôzne zvuky motora, spätný záklz hlavne, záblesk hlavne a dym z výfuku.

Obsah balenia a technické parametre / funkcie

• RC Tiger Aj neskoré verzie IR, profesionálne vydanie Torro v mierke 1:16
• Drevená debna Torro na prepravu a skladovanie
• Hmotnosť: cca 6,8 kg
• 360 ° otáčanie veže
• Diaľkové ovládanie 2,4 GHz
• Kovová prevodovka s prevodovým pomerom 1: 4
• NiMH sada 7,2V
• Nabíjačka 220V / 7,2 V, nabíja 400 mAh
• Generátor dymu a zvukový modul
• dymová kvapalina
• IR bojové systém
• spätný záklz hlavne
• záblesk hlavne
• drobné diely, sada príslušenstva, obtlačky

• Farba: UN
• Bojová funkcie: IR
• Reťaze: kovové
• Valčeky: kovové
• Odpruženie: Zavesenie na torzná tyč
• Otočný prsteň veže: 360 °
• Veža: kovová
• Spodná vaňa: kovová
• Prevodovka: oceľová prevodovka
• Mierka: 1/16
• Edícia: Torro Pro-Edition
• Prevedenie: RTR model
• Radiacej a pojazdové kolesá: kovové
• Torzná ramená: kovová

• Používajte len pod priamym dohľadom dospelých.
• Odporúčania pre vek: 14+
• Nie je vhodné pre deti do 36 mesiacov veku.
• Nebezpečenstvo udusenia v dôsledku malých dielov